Filozofia
Zakladateľka
Nepoznám človeka, ktorý nikdy nezažil nepríjemnú situáciu a neriešil žiadny problém. Je to súčasť života a hlavne vývoja ako takého. Nie nadarmo sa vraví, že ak by sme už všetko vedeli, život by stratil zmysel. Takže áno, neustále sa stretávame s nepríjemnosťami a problémami rôzneho druhu. Niekto viac v oblasti vzťahov, ďalší v pracovnej oblasti a iný zas v zdraví. Dôležité je uvedomiť si, že všetko má svoj význam a hlavne, všetko čo sa deje v mojom živote je o mne a či už vedome alebo nevedome si to aj tvorím. Viem, znie to bizarne, prečo by som si mala tvoriť problémy ? ......Prečo by som chcela byť chorá ?.......Prečo by som sa chcela trápiť ? No nie je to o chcení v pravom zmysle slova. Z určitej časti je to o potrebe získať konkrétne skúsenosti. Ale z veľkej časti je to o následkoch premýšľania a následného konania.
Potreba získať určité skúsenosti vychádza z potreby Duše a jej vývoja. Ale napriek tomu, že skúsenosť je „daná“, nie je daný spôsob ako tú skúsenosť získať a zažiť. A práve to sa odvíja od spomínaných následkov. Klamlivé je, že následky sa môžu ukázať po dlhšom čase a dokonca môžu byť prezentované cez druhého človeka. Pre lepšie pochopenie uvediem zopár príkladov :
V oblasti vzťahov : v prípade, že nie som úprimná k sebe či ma daný vzťah napĺňa alebo nie. Či naozaj cítim lásku alebo je pre mňa ten vzťah jednoducho len užitočný, je následok často taký, že ma môj partner podvedie alebo inak sklame. Konečná emócia bude pocit oklamania, podvedenia. Samozrejme, že je vinník jasný....veď predsa on je ten, kto ma podviedol. Ale pri troche úprimnosti si uvedomíme, že ja som v prvom rade klamala samu seba a následne aj jeho. On mi len ukázal môj vnútorný svet a konfrontoval ma s ním.
V pracovnej oblasti : snažím sa odviesť svoju práce najlepšie ako viem, robím dokonca rôzne veci naviac, som aktívna a snažím sa každému vyjsť v ústrety. Teším sa na pravidelné pracovné vyhodnocovanie, veď nechcem nič čo mi nepatrí.....len zaslúženú odmenu. Odmenu v podobe pochvaly, ocenenia, akejkoľvek odmeny. Ak všetko čo robím, robím pretože ma to všetko baví, robím len to, čo patrí k mojej práci, cítim to tak a neodchádzam z práce vyčerpaná, odmena určite príde. Ale ak robím veci aj naviac, veci, ktoré nepatria k mojej práci, dokonca aj za druhých ľudí a očakávam odmenu ako zadosťučinenie. Určite príde sklamanie......a vinníkom je odmenená kolegyňa, ktorá práci dáva omnoho menej ako ja.....ale určite je dobrá kamarátka so šéfkou alebo má niečo so šéfom ?. Jednoducho opäť nerobím veci pre seba ani v súlade so sebou....a presne to sa mi ukáže tým neodmenením, ako následok svojho konania voči sebe.
V oblasti zdravia : príklad zo vzťahovej alebo pracovnej oblasti sa veľmi často a ľahko ukáže cez fyzické telo. Akonáhle nevypočujem svoje emócie a pocity sklamania, podvedenia, poníženia, smútku, hnevu apod.....a budem tvrdohlavo pokračovať v nastavení, začne ma upozorňovať telo. Jednoducho povedané, prítomná emócia začne natoľko ovplyvňovať konkrétny orgán až vyvolá ochorenie. Opäť je vinníkom daná osoba, ktorá z môjho pohľadu je zodpovedná za vyvolanie danej emócie.....ale v princípe je to následok prístupu k sebe samej.
Pravda, aj keď možno trochu krutá, je, že tvoje okolie sa k tebe správa tak, ako sa ty správaš sama k sebe. A čím je človek bližší, tým to ukazuje intenzívnejšie. Najdôležitejší vzťah je Ja a Ja. Od neho sa odvíja všetko ostatné a zákon príčiny a následku to ukazuje veľmi nekompromisne.
Akonáhle stratíš kontakt so sebou....akonáhle stratíš predstavu o sebe samej, o svojom živote....akonáhle prestaneš snívať, túžiť, tak si prestaneš tvoriť ciele. Akonáhle si prestaneš tvoriť ciele, hľadáš zmysel života v niečom mimo seba. A vtedy sa zmyslom života môže stať tvoja práca, tvoj partner / partnerka, tvoje deti..... . to všetko má byť súčasťou života, nie jeho zmyslom a v tom je rozdiel. Zmyslom tvojho života máš byť ty a tvoj život. Tvoje žitie a tvorenie cez seba.
Prvým krokom je prestaň hľadať a pomenúvať vinníkov za akýkoľvek problém alebo nenaplnenie v živote. Maximálne sa pritom pozerať do zrkadla. Uvedomiť si, že ja som tá ktorá dostala dar života a je len a len na mne a o mne ako ho prežijem. Kto a čo bude súčasťou môjho života a kto a čo nie. Mám možnosť výberu.....stále sa môžem rozhodovať a stále môžem svoje rozhodnutia meniť na základe nových skúseností a pochopení. Takže ako žijem, s kým žijem, kde žijem som zodpovedná len ja sama. Prijať túto zodpovednosť je nevyhnutné.
Druhým krokom je začať vnímať svoje pocity v rôznych situáciách. Uvedomiť si, že emócia alebo pocit je poslíček, ktorý ukazuje cestu. Každý z nás zažil mnoho situácií keď prvý pocit sa ukázal ako ten správny. Akonáhle ho potlačíš, nerešpektuješ, počkáš si až na následok, ktorý ti ukáže výsledok celého procesu. Máš možnosť si to zopakovať, aj sa to deje cez podobné situácie a podobných ľudí, ktorých stretávaš.....ale potrebuješ sa motať stále dookola ?
Emócie sú dôležitým ukazovateľom, netreba preháňať ani ich prezentovanie smerom von bez kontroly, ale ani ich potláčanie smerom dnu. Je dôležité ich prijať ako svoju súčasť, precítiť ich a hlavne pochopiť ich odkaz. Čo ti každá emócia ukazuje, čo ťa učí, kde ťa smeruje. To je tá správna cesta k pochopeniu seba. Emócia ti vždy ukáže čo je a čo nie je v súlade s tebou. Akonáhle bude emócia vypočutá a rešpektovaná, nepotrebuje atakovať tvoj organizmus a teda nedôjde k vytváraniu zdravotných problémov. Pretože áno, aj to tvoja zodpovednosť. Ani emócia nie je tým vinníkom.....je sprostredkovateľom ?.
Ukázať prstom na niekoho alebo niečo kto je zodpovedný za tvoje trápenie je veľmi nebezpečné. Čo sa deje s vedomím keď nájdeš vinníka ?
V prvom rade zavrieš svoju Dušu a možnosti riešenia niekde do hlbokej pivnice.
V druhom rade sa začneš spoliehať, v horšom prípade vyžadovať, aby tebou určený vinník urobil potrebné zmeny k náprave. V podstate chceš, aby druhý človek urobil všetko pre to, aby si to bol šťastný, spokojný, zdravý.....ak ti to už teraz neznie šialene, tak máš trochu väčší problém ?. Zopakujem ešte raz : CHCEŠ ABY NIEKTO DRUHÝ VYRIEŠIL A ŽIL TVOJ ŽIVOT TAK, ABY SI BOL TY SPOKOJNÝ. A to presne je nemožné.... .
V treťom rade tým očakávaním a presunutím zodpovednosti za kvalitu tvojho žitia sa vzdávaš svojej slobodnej vôle. Teda života ako takého.....sám seba „odsúdiš“ na podobný scenár. Začneš napĺňať život niekoho iného, začneš plniť povinnosti a očakávania a žiadosti druhých ľudí. Z čoho samozrejme budeš frustrovaný, pretože nikdy neurobíš dosť, aby ten niekto bol spokojný. Tak ako nikto druhý nedokáže žiť TVOJ život tak, aby si bol TY spokojný.
A tak sa motáme a motáme v životoch druhých ľudí. Nechápeme prečo sú všetci nespokojný, vrátane teba. Prečo už konečne nežijem tak ako túžim, veď nerobím nič zlé, snažím sa pomáhať a byť ohľaduplný. Už stačí len keď ten a ten človek konečne zmení svoj prístup ku mne a verím, že všetko by sa zmenilo.... .
Spoznal si sa ? Ak áno, mám pre teba radu, ktorú môžeš ale aj nemusíš prijať. A v podstate sa ňou vôbec nemusíš riadiť.... . Vykašli sa na to čo chcú od teba tí druhí, vykašli sa na to čo chceš ty od tých druhých. Začni si uvedomovať vlastné pocity a vďaka nim si spomenúť po čom si vždy túžil, aká bola tvoja predstava o tvojom živote. A začni hľadať spôsoby ako tú predstavu naplniť. Ty sám si vyhrň rukávy, natiahni si gumáky, aby si sa mohol prebrodiť aj blatom a špinou následkov vlastných rozhodnutí. A krok za krokom začni žiť tak ako cítiš. Hlavne začni žiť TY svoj vlastný život, nech je akýkoľvek.
S úctou k svojmu žitiu
Zuzana Krajčíková Mikulová
