Ľudský štít

         Každý z nás má občas chuť ukryť sa pred svetom alebo minimálne pred konkrétnymi ľuďmi. A je to v poriadku, pokiaľ sa neukrývame pravidelne za vlastnoručne vytvorenú masku, či dokonca za druhého človeka. Je to veľmi nevďačná pozícia pre oboch. Je to veľmi únavné, frustrujúce a nikdy to nekončí dobre. Je len otázkou času, kedy sa každý ukáže, chtiac či nechtiac, vo svojej podstate. Keď sa prejaví to najprirodzenejšie Ja, nech je akékoľvek. A následne je celé okolie v šoku, pretože ho nespoznáva ....a čo sa udeje ? Častokrát na neho zanevrú, dokonca ho vedia vylúčiť z úzkeho okruhu ľudí, v najhoršom prípade zo spoločnosti. Je odsúdený, posudzovaný, rozoberaný z každej strany. 

         Prečo k niečomu takému dochádza ? Pretože nie sme úprimný k sebe a teda ani k okoliu a tým blokujeme svoju autenticitu, miesto jej rozvíjania. A práve neúprimnosť vedie k vytváraniu rôznych masiek, za ktorými je potlačené prirodzené Ja. Maska nás vedie k pozeraniu sa viac okolo seba ako na a do seba. Vedie nás k posudzovaniu tých druhých, k porovnávaniu s nejakým spoločnosťou nastaveným štandardom. Vedie nás k mudrovaniu ohľadom žitia tých druhých, niekedy až k nútenému spôsobu žitia a dokonca až k manipulácii. Prečo ? Pretože je to jediný spôsob ako aspoň z diaľky žiť život po akom túžim cez druhého človeka. Pri tom si neuvedomujme zásadnú vec. 

Osoba, cez ktorú žijem sa stáva mojim ľudským štítom a súčasne sa obaja stávame otrokom mojej túžby po žití a neschopnosti či strachu odžiť si to sám.  Šialené však ? Ale veľmi časté v našej spoločnosti a bohužiaľ deje sa to už niekoľko generácií.....a možno ešte dlhšie. 

         Začína to celé veľmi pomaly, nenápadne. Vždy keď nepoviem čo chcem, čo nechcem, čo sa mi páči alebo nie, čo mi chýba či vadí. Vždy keď nepomenujem svoj pocit, emóciu alebo názor taký aký je. Keď neurobím rozhodnutie podľa mojich nastavení a zámerov. Vtedy vytváram o sebe úplne iný obraz, aký namaľovala moja Duša. Vtedy sa stávam niekým iným, imaginárnym......a vtedy potrebujem zástupcu, ktorý by v realite konal tak, ako Ja potrebujem.

 Začnem sa ukrývať ešte viac až dôjdem do momentu, keď sa sama sebe stratím.  

         Mnou vybraný zástupca je mojim ľudským štítom a vždy keď vznikne nepríjemná situácia, môžem povedať : to nie Ja, to on....ako to len mohol urobiť ? Tvárim sa pohoršene a s istou dávkou sebauspokojenia sa pohoršujem a rozoberám všetky možné príčiny jeho konania. A samozrejme kritizujem a nakoniec usúdim, že ja by som to urobila inak a určite lepšie. Aké jednoduché, stačí aby sa ľudia okolo mňa a hlavne ten, cez ktorého žijem, riadili mojimi názormi a odporúčaniami ?. Hneď by bol svet krajší. Ale čí svet by bol krajší ? Pravda je taká, že nikoho. Nie v tejto konštelácii. 

         Svet skrásnie len mojim pričinením v mojom súkromnom svete. Keď prekročím komfortnú zónu bezpečného komandovania spoza chrbát. Keď ukážem svoju pravú tvár. Keď z plných pľúc poviem čo cítim. Keď si vyhrniem rukávy a začnem usilovne pracovať na dosiahnutí mojich cieľov a vízií. Keď sa síce unavená, ale šťastná pozriem na svoje výsledky. Či už to bude v oblasti vzťahovej, pracovnej či si jednoducho začnem vychutnávať zhmotnenie túžby, nech je akákoľvek. 

Áno viem, tvoriť svoj vlastný svet a žiť svoj život bez ukrývania sa, je náročné. A ak sa pre to rozhodneš, budeš musieť prekonať mnoho prekážok. Najviac bolia tie, ktoré si si vytvoril ty sám alebo tvoji najbližší. 

         Keď budeš musieť čeliť presvedčeniam okolia, že to sa predsa nedá, to nie je možné, z rôznych dôvodov. Hlavne ak sa necháš presvedčiť, že na to nemáš alebo horšie, že si to nezaslúžiš. Od mala počúvame o obmedzeniach, ktoré musíme prijať za svoje. To je stále : to nesmieš, to sa nepatrí, to si nezaslúžiš, to je len pre vyvolených, tomu nemôžeš rozumieť, na to si ešte malý, škaredý či príliš pekný....no vyber si ?. Zamyslime sa, na základe čoho prichádzajú obmedzenia. Len na základe opakujúcich sa situácií, v ktorých niekto pred tebou zlyhal. Vďaka tomu vznikne presvedčenie : ja na to nemám, ja to nikdy nedokážem apod. A to sa následne posúva v rodine po generáciách ako recept na bábovku. A keďže je to zažitá skúsenosť obalená v príslušnej emócii, musí to byť predsa pravda. Tak načo plytvať energiou na niečo, čo je odsúdené na neúspech? 

Ale čo ak máš všetko potrebné k tomu, aby si to zvládol ? Čo ak si to práve ty, komu sa to podarí a tak prelomí rodinné „prekliatie“? Vieš ako na to prídeš ? Jednoducho to skúsiš....nie, omyl.....urobíš všetko pre to, aby si to dosiahol. Až vtedy to bude mať zmysel.  

         Určite si zažil situáciu keď si sa  zobudil a hneď od rána si mal zlú náladu. Celý deň bol akosi náročnejší a veľa vecí sa nedarilo tak ako obvykle. Alebo presne naopak, od rána si skvelo naladený a vôbec nepochybuješ, že všetko čoho sa chytíš úspešne zvládneš. Ústrednou postavou si stále ty. A všetko v tvojom živote stojí na tvojej nálade. Buď veríš, vieš, že to zvládneš, že sa to podarí alebo tomu neveríš. Tak či onak, vždy sa ti to splní. Otázka znie, čo sa ti viac páči ?. 

         Takže áno, prvým krokom ako vystúpiť z tieňa toho druhého,  a začať si tvoriť svoj život podľa seba a vlastnými rukami je správne sa naladiť. Veriť, že stojí za to byť náročný na seba, otvoriť sa svetu a začať úprimne rozprávať o sebe, svojich cieľoch, svojom chcení či nechcení. Vystúpiť z tieňa tvojho ľudského štítu. Vyjsť z komfortnej zóny a dovoliť sebe a svojmu okoliu aby ťa videli presne takého aký si. Veď práve taký si nádherne originálny. Presne taký obohatíš svet a nájdeš cestu k sebe. A o tom má byť tvoj život ?. 

S prianím ukázania svojej autentickosti za každých okolností 

A s úctou k tvoreniu si vlastného života 

Zuzana Krajčíková Mikulová