Úprimnosť

          Úprimnosť je krásna vlastnosť a mnohí sa ňou doslova hrdíme. Vravíme, že sme vždy a za každých okolností úprimný. Ale je to naozaj tak ? Vieme vôbec čo úprimnosť znamená vo svojej najčistejšej podstate ?  

Úprimnosť v sebe ukrýva otvorenosť, pravdivosť ale aj realitu. Reálne žitie v prítomnosti so všetkým čo k tomu patrí. Úprimnosť znamená schopnosť prijatia a priznania si nielen pozitívne ale aj tie negatívne veci v živote. A v prvom rade voči sebe samému.  Priznať si svoje zlyhania, hnevy, závisť či dokonca faloš. Priznať, prijať ich a netrestať sa za to, či už vedome alebo nevedome.    

          Úprimnosť sa prejavuje aj priamosťou. Priamosťou vo vyjadrovaní sa či už pozitívnych alebo negatívnych vecí. Prestať chodiť ako okolo horúcej kaše, prestať zahmlievať a zbytočne vysvetľovať všetky okolnosti danej veci. Jednoducho, stručne a hlavne zrozumiteľne povedať každému svoju myšlienku, pocit, emóciu, názor......čokoľvek čo je potrebné. Určite je potrebné zvoliť vhodnú formu vyjadrenia, bez použitia vulgarizmov a akejkoľvek tvrdej kritiky. Celkovo je ideálne pri vyjadrovaní sa ísť cez „Ja“, nie cez „Ty“. To znamená vyjadrujem seba : mne sa nepáči...., mne chýba...., ja by som chcela...... 

          Áno, mnohokrát je to nepríjemné a určite sa budete dostávať do rôznych konfrontácií. Je to spôsobené tým, že v očiach druhých ste sa zmenili. A samozrejme k horšiemu, nakoľko začnete častejšie používať slovo NIE. V rôznom kontexte, ale stále dôraznejšie si začnete pomocou tohto slovíčka budovať hranice osobného priestoru. Za tým je len jednoduchá túžba žiť svoj život podľa seba, podľa svojej predstavy tak ako túžiš. Tak ako si vždy túžil.  

          Keď budeš úprimný k sebe, uvedomíš si, že mnoho vecí, ktoré si v živote robil, si robiť nechcel. Že ťa nebavilo chodiť na prechádzku, že ti vlastne nechutí smoothie, ktoré robí tvoj partner či partnerka, že ťa nebaví škola, ktorú ti vybrali rodičia, že ťa nebaví pracovať v oblasti, ktorú si celá rodina pre teba vysnívala, že ťa nebaví bývať v dome.....milión vecí. A ty si začneš pomaly uvedomovať čo vlastne sa ti páči, čo ťa baví alebo čo ťa jednoducho začalo lákať. A naopak, čo Ti v živote vytvára zbytočný tlak len z toho dôvodu, že to robíš kvôli spokojnosti niekoho iného. 

          Pomaly si začneš bytostne uvedomovať situácie keď ideš proti sebe. Ten pocit v žalúdku alebo na hrudi, ktorý začne byť stále nepríjemnejší a nepríjemnejší, ťa skôr alebo neskôr donúti urobiť zmenu. Prvý krát to bude zvláštne aj pre teba, ale potom si to začneš užívať. Prečo ? Pretože začneš vnímať slobodu. Slobodu vo vlastnom rozhodovaní a konaní.  

V okamihu keď vieš presne povedať čo chceš alebo nechceš, stráca sa dôvod na vytváranie domnienok. A tým sa znižuje riziko nepochopenia. I keď riziko konfliktov sa na nejaký čas zvýši ?. 

          Je dôležité si uvedomiť, že každý reaguje na všetko okolo seba len a len cez seba. Cez vlastné skúsenosti z minulosti. A práve táto skúsenosť, respektíve následok zo skúsenosti v podobe zranenia alebo bloku sa vynorí v momente, keď ti niečo zarezonuje. V tomto momente je na mieste povedať ti dôležitú informáciu. Akonáhle si začneš uvedomovať súvislosti tvojho života. Akonáhle si začneš všímať a prijímať fakt, že každý naozaj reaguje len a len na seba. Si ty tým, kto ukazuje a učí druhých vnímať zodpovednosť života v komplexnosti. To znamená, že ty si ten kto dáva to správne a krásne aj keď v začiatkoch nedostávaš nič alebo len veľmi málo. 

          Viem, znie to možno trochu šialene. V podstate aby si dával predtým ako čokoľvek dostaneš a dokonca ani keď nevieš či vôbec niečo dostaneš. A či to čo ti príde bude stáť za to. No, my ľudia, celá spoločnosť sme sa tak trochu pokazili. Pokazili sme sa v správaní sa jeden k druhému. A áno, boli sme mnohí vychovávaný tak, že sme mali myslieť viac na druhých ako na seba. Povieš si, veď tak je to správne, nemáme byť egoisti. Ale opak je pravdou.

           Egoistom, v tom negatívnom zmysle slova, sa stávaš keď stále pozeráš na druhých, pretože následne očakávaš minimálne vďačnosť. Väčšinou ale omnoho viac, záväzok, že keď budeš potrebovať, musí ti to vrátiť.....nejakým spôsobom. Poviem to inak, naučili nás starať sa do životov druhých, doslova ich riadiť. Tým, že chceme aby sa správali podľa mňa, podľa môjho správania sa. To presne vytvára moje očakávanie voči druhým. 

Bohužiaľ nás nenaučili starať sa o svoj život. Tvoriť si ho tak ako potrebujem, prechádzať pre mňa dôležitými skúsenosťami, vrátane následkov. Uvedomovať si zodpovednosť za každé jedno vyslovené slovo a za každý jeden vykonaný skutok. Pochopiť, že všetko čo sa mi v živote deje je zásadne o mne. Pretože, a teraz príde ten AHA moment : vždy keď sa ti niečo podstatné v živote deje, si pri tom ?. 

          V konečnom dôsledku sa vždy vravelo : „ ak chceš niečo dostať, najprv musíš dať“. Takže netreba sa vždy zaoberať myšlienkou čo z toho budem mať, ale skúsiť sa na to pozrieť cez to : čo mi to prinesie. Znie to rovnako, ale zmysel je rozdielny. Priniesť neznamená, že budem mať, vlastniť. Priniesť ti to môže vyriešenie dlhodobého konfliktu alebo získanie naozaj výborného priateľa keď sa, ako sa vraví, prečistí vzduch. Alebo dobrý pocit z pochopenia dôležitej súčasti života, akou je úprimnosť, otvorenosť a zodpovednosť za seba. A keď k tomu pridáme fakt, že vďaka svojmu správaniu to ukazuješ aj svojmu okoliu a tým umožňuješ ďalším ľuďom pochopiť aký je to dar. Tak to naozaj stojí za všetky nepríjemnosti počas tejto náročnej ale nádhernej cesty ?.  

               Blíži sa výnimočné obdobie Vianočných sviatkov. Vraví sa, že v tomto období sa otvára nebo. Zmysel toho je rôznorodý, ale jeden z nich je pre mňa tento : je to obdobie, v ktorom prichádzajú anjeli do našich životov, aby nám ukázali pravosť života. Sú to anjeli v ľudských telách, ktorý nás vedia veľmi potrápiť......ale.....len ten kto ťa naozaj miluje, je ochotný vziať na seba tak náročnú úlohu. Spomeň si na to vždy, keď ťa tebe blízky človek zraní. Pretože z tvojho uhla pohľadu je to zranenie a z jeho uhla pohľadu je to potrebná skúsenosť. Niečo na tom môže byť.....čo povieš ? 

          V tieto nádherné dni prajem všetkým čitateľom a členom Energy, aby nahliadli do svojich sŕdc, úprimne a so súcitom si odpustili. A s hlbokým nádychom si vytvorili nové zámery a ciele a stali sa tvorcami svojich životov ?. 

So srdca a s úctou 

Zuzana Krajčíková Mikulová